Dcéra Bellatrix. - Plán lorda Voldemorta

Voldemort umlčal Bellatrix zaklínadlom a potom sa otočil na jej švagra.
„Choď skontrolovať, či ide všetko podľa plánu.“
„Áno, môj pane, ešte niečo... skupinka štyroch fénixov sa skrývala v záhrade. Dumbledore to už asi vie,“ povedal Rabastan. „Zabil som ich. Teda až na jednu... je spútaná. Čaká vás tam.“
Voldemort prikývol.
„Určite ju poznáte,“ pokračoval Rabastan. „Je to tvoja neter Bella... Nymphdora.“
„Výborne,“ zašepkal Voldemort. „Aspoň všetko dobre uvidí... a ty tiež, Bellatrix.“

Tamara ležala na kamennom podstavci priviazaná hrubými reťazami.
Harry, Hermiona, Tonksová a Bellatrix boli zviazaní v rohu. (Voldemort nepovažoval za dôležité, aby sa na obrad pozerala mukelka. )
„Môžeš sa na to dívať. Bella,“ zašepkal Voldemort.
„Ty odporná hnusná... au...“ nejaké kúzlo ju zasiahlo do tváre a rozbilo jej peru.
Nenávistne na neho pozrela.
Voldemort sa zaškeril a otočil sa na Rabastana.
„Urobil si dobre, že si mi pomohol, lord Voldemort je ti vďačný.“
„Môj pane, prosím odpustite mi moje zaváhanie vtedy v hlavnom sídle.“
„V poriadku, nech tvoja vernosť už nikdy viac nezakolíše.“
„Nie, pane, nikdy.“
„Ty odporný, hnusný bastard!“ vykríkla Bellatrix. „Zradca...“
„Ja a zradca. A čo si potom ty! Ty odporná suka! Klamárka a pobehlica!“
„Mlčte,“ odvrkol Harry. „Ona za nič nemohla! Za všetko môže iba on!!“
Bellatrix na neho prekvapene pozrela, očividne si myslela, že sa zbláznil.
„Dosť bolo rečí,“ povedal Voldemort a zdvihol prútik. „Preber sa.“
Tamara otvorila oči. Boli znova čierne.
„Čo kde? TY!!“
„Nič si nepamätáš, dcérenka?“ zaškeril sa Voldemort.
„Okamžite ma pusti! Lebo...“
„Lebo, čo? Ale neboj sa o chvíľu ťa pustím, ale najprv mi trochu pomôžeš.“
„Nikdy!“
„Koľkí toto tvrdili,“ zasmial sa Voldemort.
„Nikdy ti nepomôžem,“ zasyčala Tamara.
„Ale nebudeš mať na výber, malá.“
Zavrčala.
„Bude to bolieť. Tamara. Zničila si moje horcruxy. Ale nevadí. To nič. Teraz mi to môžeš splatiť.“
„Splatiť?“ prekvapene sa spýtala Tamara.
„Áno a ty Bella sa môžeš dívať. Ak to prežije. Pokojne ju pustím.“
Tamara sa obzrela, až teraz si všimla, že sú tu. Prekvapene na nich pozrela.
„To bude dobré, niečo vymyslím!“ zakričal Harry.
Pousmiala sa, ale očividne mu neverila.
„Čo so mnou chceš spraviť?“
„Vieš, dcérenka. Pri poslednom stretnutí si mi dala jednu radu. Ja sa jej teraz budem držať.“
„Akú?“
„Nepamätáš sa?“
Tamara sa zamyslela a zbledla.
„Povedala si, že keď chcem niekoho zabiť mám to urobiť a nie o tom stále iba hovoriť. Vzal som si túto radu k srdcu.“
Tamara zbledla ako krieda. Harry a Hermiona vyľakane hľadeli na Voldemorta. Tonksová pevne zavrela oči. Rabastan sa uškrnul a Bellatrix zvesila hlavu.
„Tak ma zabi,“ precedila Tamara cez stisnuté zuby.
„To nemám v úmysle. Najprv napravíme to čo si spáchala.“
„Čo tým myslíš?“
„Horcruxy,“ stručne odvetil Voldemort.
„Ako?“
Voldemort kývol prútikom.
Zrazu sa skriňa otvorila a vypadla z nej ľudská kostra.
„Poznávaš ho?“
Tamara si všimla zlatý medailón a zbledla. „Strýko... TY!!“
Voldemort ju chytil pod krk. „Neprežil to. Dúfam, že ty so svojou Slizolinskou krvou v žilách, mi budeš viac k úžitku!“
Tamara na neho nenávistne pozrela.
„Nie, nechajte ju na pokoji!“ skríkol Harry. „Vezmite si mňa! Ju nechajte na pokoji!!“
Voldemort na neho prekvapene pozrel.
„Nechajte ju na pokoji. Nech chcete urobiť čokoľvek urobte to mne. Nech chcete čokoľvek vezmite si to zo mňa. Ju nechajte na pokoji!“
Voldemort sa uškrnul, namieril prútik na dcéru a zašepkal zaklínadlo. Tá bolesť bola hrozná, neznesiteľná. Tisíckrát horšia ako cruciatus.
Kričala tak ako ešte nikdy.
Zrazu to prešlo.
Unavene otvorila oči. Voldemort stál nad ňou a usmieval sa.
„Zdá sa, že to môžeš prežiť.“
„Čo?“ zašepkala.
„Tamara, dcérka, hádam nechceš, aby som ti pokazil prekvapenie.“
Unavene otočila hlavu a pozrela sa po prítomných.
Keď si Harry a Hermiona uvideli, že sa na nich díva, sklonili hlavy. Zahľadela sa na matku. Zdalo sa, že trpí viac než ona. Chcela povedať niečo, čím by ju utešila, ale nič ju nenapadalo.
„Môžeme pokračovať.“
„Nebyť týchto reťazí, tak ti tie tvoje oči vyškriabem,“ dychčala.
„To verím,“ zaškerila sa Voldemort a znova zdvihol prútik.
Tamara zavrela oči. Nejaké kúzlo ju zasiahlo, ale necítila bolesť. Po tele sa jej šírilo príjemné teplo.
Po chvíli kúzlo pominulo.
„Čo to bolo?“
„Najprv bolesť, potom zhojím rany, potom znova bolesť... strašná bolesť a potom sa dá rozštiepiť duša,“ zašepkal a ukázal na predmety na čiernom stole.
Tamara vykríkla. Bol tam meč Slizolina, prsteň s čiernym kameňom zlomeným na dve časti, starý zápisník a náhrdelník. Pod stolom sa plazila Nagini.
„To sa nedá. Ja nemôžem, moja duša nemôže...“
„Ale môže dcérka. Tvoja áno. Vďaka tvojej duši opravím svoje horcruxy.“
Tamara pomaly dýchala. „Ak to prežiješ, pokojne ťa pustím. Budeš ako ja. Chladná, krutá... ibaže slabšia. Budeš môj otrok. Nástroj na zabíjanie a tvoje prvé obete budú tvoji priatelia a matka samozrejme.“
Pozrela sa na nich. Hermiona plakala. Harry nenávistne hľadel na Voldemorta s vraždou v očiach. Bellatrix mala stále zvesenú hlavu a triasla sa.
Voldemort vyslal zaklínadlo. Bolesť bola ešte horšia ako predtým. Po chvíli nevládala kričať. Stratila vedomie.

/Aspo jeden komentár, notak ľudia. Dúfam, že ste sa na mňa pre ten malý žartík veľmi nenahnevali:) Avada./